Zlatá prilba SNP je neoddelite¾nou súčasou jediného funkčného plochodrážneho štadióna na Slovensku. Je synonymom Žarnovice, kde sa konalo už 44 ročníkov tohto podujatia. Nie vždy však tomu bolo tak.
Prvé dva ročníky Zlatej prilby SNP mali možnos vidie diváci na banskobystrickom plochodrážnom ovále. Oba boli súčasou finálového kola MČSSR jednotlivcov. No už na tretí ročník sa toto podujatie sahovalo do Žarnovice, kde sa postupne vyprofilovalo do súčasnej podoby. Spolu s banskobystrickými dvomi ročníkmi, má za sebou Zlatá prilba SNP 46 ročníkov.

Počas nich sa na žarnovickej dráhe vystriedali jazdci z 21 krajín, pričom sa o víazstvo podelilo 31 pretekárov z Československa, Českej republiky, Slovenska, NDR, ZSSR, Maďarska, Rakúska, Talianska, Po¾ska a Ukrajiny. Najviac víazstiev si vybojovali reprezentanti Československa a neskôr Českej republiky. Dokázali vyhra spolu 31-krát. Druhým najúspešnejším štátom, čo do počtu víazstiev je Maďarsko, kde putovala hlavná trofej Zlatá prilba šeskrát. Iba dvakrát ostala trofej na Slovensku aj to vďaka dvom víazstvám domáceho juniora Martina Vaculíka z jej posledných dvoch ročníkov.

Z jednotlivcov najúspešnejšími jazdcami tohto podujatia sú Jiří Štancl starší (1974, 1975, 1979, 1983 a 1984) a Antonín Kasper mladší, ktorý dokázali zvíazi päkrát, pričom druhému menovanému sa to podarilo bez prerušenia v rokoch 1985-1989. Obaja si vďaka tomu odniesli trofej natrvalo, nako¾ko ide o putovnú trofej, ktorú víaz získa natrvalo iba v prípade, že dokáže zvíazi trikrát v rade bez prerušenia alebo päkrát s prestávkami.

Dvakrát trofej na jeden rok vyhrali Petr Ondrašík (1971 a 1977), Zdeněk Kudrna (1978 a 1981), Lubomír Jedek (1990 a 1991), Václav Milík starší (1997 a 2000), Attila Stefani (2002 a 2003), Norbert Magosi (2005 a 2006) a nakoniec Martin Vaculík (2008 a 2009).

Z domácich, slovenských jazdcov sa zvíazi v doterajšej 46-ročnej histórii Zlatej prilby podarilo jedine Martinovi Vaculíkovi aj keď k víazstvu nemali ďaleko ani iní výborní slovenskí jazdci. Najbližšie k tomu mal ako prvý ¼udovít Bartfay v roku 1970, kedy vo finálovej jazde jazdil na štvrtom mieste, avšak po páde Zbyňka Novotného, dokázal bezpečne obís nielen jeho ale aj pražského Josefa Lida, ktorý na koniec po prerušení jazdy skončil ako tretí. Avšak potom zniesol protest, proti tomu, že skončil až za žarnovickým, iba 19-ročným pretekárom, vďaka tomu, že musel spomali pri páde svojho súpera. Na to sa ¼udovít Bartfay dobrovo¾ne vzdal svojho druhého miesta, ktoré prepustil skúsenejšiemu Lidovi.

Druhým, v skutočnosti teda prvým strieborným Slovákom na Zlatej prilbe SNP sa až o jedenás rokov stal Zdeno Vaculík. Ten dokázal v roku 1980 porazi všetkých finálových súperov okrem Zdeňka Kudrnu.

Hádam úplne najbližšie k víazstvu mal ve¾ký talent slovenskej plochej dráhy Gašpar Forgáč, ktorý sa v roku 1991 bez problémov prebojoval do finále. Tu viedol takmer celých šes kôl až vo výjazde poslednej zákruty, po jeho jazdeckej chybe, mu víazstvo z pred nosa vyfúkol pražský jazdec Lubomír Jedek, ktorý výborne poznal dráhu aj z rokov 1980 až 1982, kedy jazdil vo veste Preglejka Žarnovica za domáci klub.

Okrem spomínaných si na stupne víazov vystúpili aj ďalší Slováci: Jozef Tóth (1972), Ján Danihel (1975) a Pavol Tonhauzer (1982, 1984) za tretie miesto. Tých doplnili tretím miesto aj spomínaní ¼udovít Bartfay, Zdeno Vaculík (1989), či Martin Vaculík (2007).

Určitou výnimkou v tejto štatistike môže by Jaroslav Gavenda, z Březolup, ktorý v rokoch 1996 až 1999 jazdil so slovenskou licenciou. V roku 1996 sa mu po nevydarenom úvode pretekov podarilo už len víazi a za obrovského burácania štadióna, ktorý mu fandil ako domácemu jazdcovi, vyhral aj finálovú jazdu a tak pri jeho mene v listine víazov možno nájs ako štát Slovensko alebo aspoň skratku SMF (Slovenská motocyklová federácia).