Svätý Anton – 11. února
V Žarnovici se na plochodrážní motocykly s nižším obsahem vždycky dívali s despektem. Své by k tomu mohl říct Jaroslav Šůs, když si svého času při žarnovické prezentaci svých motocyklů Shupa připadal jako dohazovač šeredné nevěsty na bále. Nicméně časy se mění. Juraj Šuška, který prezentoval své schopnosti při prezentacích během žarnovických závodů, dostal od klubu dvěstěpadesátku. A to je pro něho výzva jako hrom!
Z terénu na ovál
Turisté míří do Svätého Antona především kvůli honosnému baroknímu zámku, kde sídlil i bulharský car z rodu Coburgů. Hrdina našeho dnešního vyprávění však svou obec často opouštěl, aby se sledoval motorový sport. A nakonec jej začal sám pěstovat na ploché dráze v Žarnovici.
„Už ako malý chlapec som spolu s rodičmi pravidelne chodieval na motoristické preteky, pretože ma od malička lákali rýchle mašiny,“ nechává rozeznít svou malebnou slovenštinu při líčení, kterak se ke sportu levých zatáček dostal. „Postupne sa mi tento druh športu natoľko zapáčil, že som sa rozhodol prísť sa pozrieť na tréning a vyskúšať sa povoziť s trénerom na plochodrážnej motorke. A hneď som sa rozhodol zapísať sa do SpeedwayAcademy vďaka náboru, ktorý pravidelne propagoval SpeedwayClub Žarnovica počas pretekov.“
A od té chvíle se Juraj Šuška točí na plochodrážním kolotoči. „A od vtedy od svojich ôsmich rokov chodím pravidelne každú stredu a sobotu na tréningy do Žarnovice. Moje prvé kontakty s motorkami siahajú do môjho detstva. Ako štvorročný som začal rekreačne jazdiť na štvorkolke a v šiestich rokoch som prešiel na minikros.“
Dopředu a zase dopředu
Šikovného chlapce se ujal Ján Daniel. „Už ako som spomínal, v SpeedwayAcademy som začal s tréningami ako ôsmiročný,“ vypráví Juraj Šuška o svých prvních plochodrážních krůčcích. „Do Žarnovice sme pravidelne dochádzali zo Svätého Antona spolu s rodičmi každú stredu a sobotu. Spočiatku som sa vozil so svojim trénerom Jánom Danielom. Každý rok som si dával nejaké predsavzatia, čo chcem dosiahnuť v nasledujúcej sezóne, aby ma tréningy posúvali stále dopredu.“
A plány se mu dařily. „Pri tréningoch mi pomáhal aj môj otec a samozrejme aj cenné rady niektorých jazdcov,“ uznává. „Každú sezónu som sa snažil zdokonaľovať techniku jazdy, dávať postupne motorku do šmyku a zvyšovať plyn na rovinách. Bol to super pocit! Tréningovú aktivitu nesústreďujem len na žarnovickú dráhu, ale snažím sa spoznávať aj iné dráhy, Eggendorf v Rakúsku, Brezolupy a Kopřivnice na Morave a Nagyhalász v Maďarsku. Tieto tréningy mi pomáhajú spoznávať povrch trate, sú rôzne v dĺžke alebo v šírke a povrchu materiálu. Neustále ma to posúva dopredu. Ale najviac ma posunulo vpred sústredenie v Lubline.“
Po správné cestě
Je sympatickým jevem, že se noví adepti plochodrážního sportu představí v akci během přestávek velkých žarnovických závodů. „Bol som rád, že mi Speedway Club umožnil jazdiť počas pretekov cez reklamné prestávky nielen na domácej dráhe, ale veľmi ma potešilo pozvanie ukázať sa cez prestávky aj počas pretekov v Koprivnici,“ nešetří Juraj Šuška vděkem, aby vysvětlil rozdíl mezi tréninkem a jízdou před zraky publika. „Je to dobrý pocit jazdiť aj pred divákmi a zažívať príjemnú atmosféru. Je tam samozrejme aj trocha zdravého rešpektu, ale všetko to opadne po naštartovaní motorky a zjazde na dráhu a vtedy začínam pociťovať adrenalín.“
Během loňského roku poznával také další dráhy a to už muselo být jasné, že plochá dráha je pro Juraje Šušku tím správným sportem. „Nebolo to len minulý rok, ale už od svojej druhej sezóny strávenej v clube, som sa snažil využiť každú šancu spoznávať aj iné dráhy v rôznych krajinách, aby som sa stále zdokonaľoval,“ reaguje slovenský mladík. „Je to pre mňa veľký prínos a samozrejme si už dávno uvedomujem, že je to druh športu, ktorý ma napĺňa, ale mi prináša aj dostatok zábavy a adrenalínu.“
Červená dvěstěpadesátka
Jenže… V Čechách vrstevníci Juraje Šušky mají za sebou již první ostré závody se stopětadvacítkami či dvěstěpadesátkami. Nicméně v Žarnovici neměly motocykly nižších kubatur nikdy velkou podporu. Nyní však v garáži žarnovického benjamínka přistála dvěstěpadesátka.
„Je to asi nejaká tradícia, že sa u nás nikdy netrénovalo na motorkách nižších kubatúr,“ usmívá se. „Je to aj kvôli dráhe. Aj ja som začínal na 500 ccm, ktorú mi môj otec trochu upravil, napríklad sedadlo alebo dvojitú stupačku, keďže som mal len osem rokov. Ide o to, že podľa predpisov Slovenskej motocyklovej federácie nemôžem získať licenciu pre klasickú plochú dráhu, keďže mám trinásť rokov, až keď dovŕšim pätnástich rokov. Preto sme sa po vzájomnej dohode s clubom dohodli presadnúť na motocykel kubatúry 250 ccm, ktorú mi zakúpil SpeedwayClub v Žarnovici a ktorú som si spoločne s mojím mechanikom, otcom, po večeroch v dielni prestavali a zmenili do mojej obľúbenej červenej farby a na ktorej môžem absolvovať preteky v susedných Čechách a môžem tak získať cenné skúsenosti so svojimi rovesníkmi.“
Juraj Šuška bude tím pádem průkopníkem nižších kubatur ze země našich východních sousedů. „Áno, bude to moja premiéra ako prvého slovenského plochodrážnika, ktorý sa vyberie takouto cestou,“ souhlasí. „Zo začiatku to bude niečo nové, ale dúfam, že sa mi bude na nej tak dobre jazdiť ako na petstovke a budem zbierať hlavne nové skúsenosti v sezóne 2020.“
Juraj Šuška děkuje:
„V závere by som sa chcel poďakovať hlavne mojim rodičom, ktorí sú aj moji mechanici, ale aj podporovatelia a môjmu jedinému sponzorovi –Slovagrotransa.s. Žiar nad Hronom. A samozrejme SpeedwayClubu Žarnovica, ktorý mi umožnil môj debut v nasledujúcej sezóne 2020 .“
Foto: Karel Herman a laskavostí Juraje Šušky
