Plochá dráha v Žarnovici neslávila v roku 2016 žiadne okrúhle jubileum. Rovnako tak Zlatá prilba SNP, keďže počet jej ročníkov je presne o 10 menší ako počet výročí žarnovickej plochej. 53. Zlatá prilba napriek tomu pútala výnimočnú pozornosť. Keď v roku 1989 vyhral prilbu Antonín Kasper mladší a s piatimi prvenstvami sa vyrovnal Jiřímu Štanclovi staršiemu, málokto čakal, že ich v dohľadnom čase niekto napodobí, alebo sa im čo i len priblíži. A že by to mohol byť niekto zo Slovenska, tomu už neveril asi nik.

 

A predsa je všetko inak. Po desaťročí aktívnej pretekárskej činnosti šliapal na päty legendárnej dvojici Štancl – Kasper domáci Martin Vaculík. Pred poslednou augustovou nedeľou 2016 rezonovali na verejnosti otázky, či aj on vyhrá tradičné žarnovické podujatie po piatykrát a či natrvalo získa tretiu putovnú zlatú prilbu z roku 1988? Hádam všetci vedia, že sa to podarilo. Martin s bilanciou 9 účastí, 8 x finále, 7 x pódium, 5 x 1. miesto, 1 x 2. miesto a 1 x 3. miesto sa stal pre svojich priaznivcov pri všetkej úcte k Štanclovi a Kasperovi najlepším účastníkom Zlatej prilby v celej jej  histórii. Keďže so začiatkom letnej sezóny 2017 to bude 50 rokov, ako som sa začal aktívne pohybovať okolo plochej dráhy, chcem sa podeliť o niektoré moje poznatky a spomienky.

 

Na začiatku bola Strieborná prilba

Žarnovica pribudla na plochodrážnu mapu Československa v roku 1953. Paradoxne aj v tom roku bola jedinou na Slovensku, tak ako prevažnú časť svojej doterajšej existencie, ktorá z nej robí najstaršie motoristické podujatie na Slovensku vôbec. Na začiatku bola 1. Pohronská plochá dráha škvárová v Žarnovici o Striebornú prilbu SNP v dňoch 29. a 30. augusta 1953. Pri názve sa žarnovickí nadšenci nechali inšpirovať predchodcami, ktorí usporiadali napríklad 2. Východoslovenskú plochú dráhu v Košiciach 1947, či 1. národnú plochú dráhu v Bratislave 1948, alebo 2. Bratislavskú plochú dráhu 1949. Iniciátorom vzniku plochej dráhy bol zubár František Majbo, pochádzajúci z Pardubíc a patriaci údajne aj do organizátorského kolektívu tamojšej Zlatej prilby počas jej trávnatej éry. Tak sa dostávame aj k pôvodu hlavnej ceny, striebornej prilby, ktorú vyrobili v malej prevádzke v Dolných Hámroch patriacej národnému podniku Sandrik Dolné Hámre. Spolu bolo vyrobených päť postriebrených a plasticky zdobených prilieb. Štyri z týchto trofejí vyhral Ing. Hugo Rosák z Prahy. Jednu venoval do Divišova, výrobcom plochodrážnych motocyklov, na vývoji ktorých sa podieľal, a ktorým vďačil tiež za svoje úspechy. Poslednú piatu striebornú prilbu získal pardubický Rudolf Havelka, v tom čase člen RH Praha. Význam žarnovických pretekov postupne narastal. V posledných dvoch ročníkoch bola Strieborná prilba SNP súčasťou majstrovstiev Československa. Po prvej medzinárodnej plochej dráhe pred rekordnou návštevou 20 000 divákov vypukla ale pri repríze v roku 1958 týfusová epidémia. Plánovaný šiesty ročník Striebornej prilby sa už nekonal a majstrovské preteky sa odjazdili v Kyjove.

Výsledky finálových jázd o Striebornú prilbu SNP:

1953	1. Hugo Rosák, 2. Miloslav Špinka, 3. Josef Růžička, 4. František Volavý
1954	1. Hugo Rosák, 2. Jan Lucák, 3. Miloslav Špinka, 4. Rudolf Havelka
1955	1. Hugo Rosák, 2. Jan Lucák, 3. Karel Kadlec, 4. František Fiala
1956	1. Hugo Rosák. 2. Alois Jarolím, 3. Karel Polák, 4. Jaroslav Machač
1957	1. Rudolf Havelka, 2. Miloslav Špinka, 3. Hugo Rosák, 4. Jaroslav Volf

 

Zlatá prilba SNP z roku 1959

Krajský výbor Zväzarmu v Banskej Bystrici bol niekoľko rokov patrónom pretekov na plochej dráhe v Žarnovici. V jeho réžii vznikla plochá dráha aj v krajskom meste na vedľajšej škvárovej ploche Štadióna SNP na Štiavničkách (na Medokýši). V rokoch 1959 a 1960 sa na nej uskutočnili preteky majstrovstiev Československa a ich súčasťou boli aj dodatkové jazdy štyroch najlepších jednotlivcov o Zlatú prilbu SNP. Novú trofej venoval Krajský národný výbor v Banskej Bystrici. Opäť bola vyrobená v Dolných Hámroch, podobala sa starším strieborným sestrám a bola putovná. Sezóna 1959 patrila Františkovi Richterovi. V Banskej Bystrici v daždi si vybojoval nielen majstrovský titul, ale stal sa aj prvým, v 28 rokoch relatívne mladým víťazom Zlatej prilby SNP. Čo sa Jaroslavovi Machačovi nepodarilo v roku 1959, dokázal v roku 1960, majstrovské preteky vyhral vtedy Tomíček. V tom roku bojoval o zlatú prilbu ako prvý Slovák Vojtech Mihálik. Nahradil zraneného Stanislava Svobodu, ktorého niektoré zdroje chybne uvádzajú vo výsledkoch majstrovstiev Československa.

V Banskej Bystrici sa potom venovali viac vlastnej pretekárskej základni a po prebudovaní štadióna sa plochá dráha vrátila v roku 1962 do Žarnovice. Opäť sa jazdilo v medzinárodnom obsadení a Hannibal Pattermann z Ostravy ako najlepší československý zástupca sa stal tretím víťazom zlatej prilby. Jaroslav Machač a Hannibal Pattermann už nežijú a 85 ročnému Františkovi Richterovi pripomínajú jeho triumf len fotografie a články v novinách a časopisoch. Od roku 1963 dostávajú však víťazi aj trvalú spomienku, miniatúrnu napodobeninu hlavnej putovnej trofeje.

Zlatá prilba SNP si niekoľko rokov hľadala svoju podobu. V rokoch 1963 a 1965 končili v Žarnovici majstrovstvá republiky. Tituly získal Luboš Tomíček, ale preteky vyhrali Karel Průša a Antonín Kasper. Kým v roku 1963 získal zlatú prilbu v samostatnej jazde Tomíček, v roku 1965 pripadla po dvadsiatich jazdách automaticky Kasperovi.

Už v roku 1963 sa vyskytol prvý problém s putovnou zlatou prilbou, keď obhajca Pattermann pricestoval bez trofeje. Pamätám si na horúčkovité telefonáty v kancelárii na štadióne v sobotu popoludní. Ich výsledkom bolo, že v nedeľu ráno sa na cestu do Ostravy a späť chystala trojčlenná posádka, dvaja referenti a mechanik, s vozidlom Škoda 1200 z krajského výboru Zväzarmu. Otec bol vtedy pokladníkom, a keďže nebolo ešte vybraté žiadne vstupné, poslal ma s nimi k nám domov pre peňažnú zálohu. Preteky začínali o 13:30 hodine a sledoval som ich z tribúny. Videl som, ako sa hlavnú cenu podarilo dopraviť na štadión niekoľko minút pred samotnou finálovou jazdou.

V roku 1969 bola prilba súčasťou stretnutia Českej a Slovenskej republiky. Základ českého družstva tvorilo Ústí nad Labem a namiesto Jaroslava Zobala štartoval 20 ročný Zbyněk Novotný. Bol nečakane nielen najlepším jednotlivcom stretnutia s plným počtom bodov, ale vyhral aj jazdu o zlatú prilbu. Zlatá prilba SNP sa konala aj o rok neskôr a dodnes sa koná pravidelne. Novotný opäť siahal po víťazstve. Na vedúcej pozícii vo finále ale spadol a jazda nebola dokončená. O prvom mieste Bedřicha Mareša z Pardubíc nebolo pochýb, ďalšie poradie 2. Josef Lid, RH Praha, 3. Ľudovít Batfay, Žarnovica vzniklo až po dlhšom dohadovaní a po športovom geste môjho bývalého spolužiaka.

Pozorný čitateľ by si na základe predchádzajúcich informácií mohol vypočítať, koľko malých zlatých prilieb bolo v Žarnovici od roku 1963 udelených. V skutočnosti ich bolo ale o jednu viac. Miniatúrna zlatá prilba bola nachystaná aj k finálovým pretekom majstrovstiev ČSSR 28. augusta 1966. Keď už bolo takmer všetko pripravené, postihla Žarnovicu 20. augusta prírodná katastrofa. Po prietrži mračien sa vylial Kľakovský potok, zaplavil centrum mesta vrátane štadióna a preteky boli odvolané bez náhrady. V roku 1967 mala Žarnovica starosti s rozbehnutím činnosti svojho plochodrážneho družstva, ale nepoužitá cena mala prísť vhod o rok neskôr. 22. septembra 1968 boli naplánované majstrovstvá Slovenska a majster mal okrem titulu získať aj zlatú prilbu. Opäť však zaúradovalo počasie. Do tretice bola miniatúrna prilba použitá v roku 1969. Žarnovica nadviazala kontakty s MSC Grenzland Viedeň a na 11. mája pripravila medzinárodné stretnutie družstiev. Rakúšania z neho vycúvali s odôvodnením, že nebolo zapísané v kalendári FIM, a pricestovali len Josef Bössner a Johann Hartl. Podľa návrhu prvého z nich sa nakoniec konali preteky dvojíc, po prvýkrát v Československu vôbec. Zapojilo sa do nich ešte osem domácich pretekárov a narýchlo povolaná dvojica Bratislavy. Svetobežník Bössner mal problémy s motocyklom a po tréningu menil motor. Keď ho na začiatku pretekov porazil Ivan Dedina a Pavol Krč jeho kolegu Hartla, bolo zle nedobre. Dedina s Krčom nakoniec súťaž dvojíc vyhrali a Rakúšania skončili až tretí, keď Bössner poslednú jazdu ani nedokončil. Pre štyroch najlepších jednotlivcov bola vypísaná finálová jazda. Bössner ju vyhral systémom štart – cieľ, dostal miniatúrnu zlatú prilbu ešte z roku 1966 a „všetko zlé“ bolo zabudnuté. „Bubbi“ aj po desaťročiach pri návštevách Žarnovice nezabudol pripomínať, že tu raz vyhral zlatú prilbu.

Zlatá prilba SNP 1971 sa odjazdila po prvýkrát ako medzinárodné preteky 16 jednotlivcov na 20 jázd. Petr Ondrašík po sobotňajšom prvenstve v predkvalifikácii majstrovstiev ČSSR triumfoval aj v nedeľu a vo veku 19 rokov, 10 mesiacov a 21 dní sa stal najmladším víťazom. Hádam po prvýkrát sa na medzinárodnej scéne predstavil tiež devätnásťročný Henny Kroeze, neskoršia novodobá holandská legenda. Jazdil s rozpáranou kombinézou v rozkroku a v štyroch jazdách vybojoval 5 bodov. Silou mocou chcel štartovať aj po piatykrát a dlho trvalo presvedčiť ho, že s prázdnou pneumatikou to nepôjde.

Malé faux-pas sa nám v Žarnovici podarilo vyprodukovať v roku 1972. Na pretekoch dominovali reprezentanti NDR a konkurovať im dokázal len bratislavský Jozef Tóth. Po dvadsiatich jazdách bol výsledok 1. Dieter Tetzlaff 15, 2. Jozef Tóth 13, 3. Wilfried Schneider 12, 4. Clemens Bever 10. Do programu bola opätovne zaradená finálová jazda a skončila nasledovne: 1. Tetzlaff, 2. Bever, 3. Tóth, 4. Schneider. Prehrešok dokumentuje obrázok trojice najlepších z časopisu Auto – moto so skomoleným poradím 1. Tetzlaff, 2. Schneider, 3. Tóth. Dodnes sa čudujem, že na to nik nepoukázal, vrátane kritických bratislavských novinárov.

V roku 1973 vyhral suverénne a podľa predpokladov Georgij Ivanov z vtedajšieho Leningradu. Účastníci pretekov sa presunuli do Prahy, aby 2. septembra naposledy štartovali na Strahove a pripomenuli niekdajšie Preteky víťazstva či Veľké ploché dráhy. O rok nato prekvapil všetkých na prilbe Angel Eftimov z Bulharska. Prebojoval sa do finále, čo nedokázali Milan Špinka, Hans Jűrgen Fritz, Jan Verner, Pawel Waloszek, Petr Ondrašík. V rozhodujúcej jazde ho síce po druhýkrát prekonal Štancl, ale Eftimov sa v nej revanšoval Schneiderovi s Tetzlaffom. Jiří Štancl mohol prísť o svoju obdivuhodnú sériu skôr, ako sa začala. K druhému prvenstvu pri 12. ročníku mal naopak nakročené Ondrašík. Na rozmočenej dráhe dosiahol 15 bodov a bezpečne viedol aj štartovné pole vo finálovej jazde. Potom sa mu ale roztrhla reťaz, víťaznou trofejou bol dekorovaný po druhýkrát Štancl a cenné tretie miesto zaznamenal domáci Ján Danihel. Na podujatí štartoval po prvýkrát Zdeno Vaculík. Danihel dosiahol finále ešte v roku 1978, medzitým to dokázal Ján Daniel v ročníku 1976, ktorý bol v réžii bratov Vernerovcov. Ondrašík sa dočkal víťazného repete v roku 1977 vo finále, ktoré sa išlo po druhýkrát na 6 kôl. O rok neskôr, keď ho čakalo finále svetového šampionátu jednotlivcov, ho v poslednom ročníku na škváre predčil náhradník pre Wembley Zdeněk Kudrna a v životnej forme jazdiaci Josef Minařík. Raritou v súvislosti s jubilejnou Zlatou prilbou SNP 1978 bola skutočnosť, že v tom istom termíne sa konalo významné podujatie aj na druhej slovenskej dráhe v Zohore, a to Pohár mieru a priateľstva.

K prvej zlatej prilbe sa nezachoval dokument, ktorý by určoval podmienky pre získanie putovnej trofeje do trvalého vlastníctva. Po dvadsiatich rokoch od jej zrodu padlo rozhodnutie, venovať prilbu natrvalo Jiřímu Štanclovi, ak zvíťazí na našom podujatí po tretíkrát. Štancl, majúci vtedy na svojom konte 9 titulov majstra ČSSR a sedem najlepších výsledkov pri siedmich štartoch v Žarnovici, to dokázal.

Výsledky Zlatej prilby SNP v rokoch 1959 až 1979:

1959	1. František Richter, 2. Miloslav Špinka, 3. Bohumír Bartoněk, 4. Jaroslav Machač
1960	1. Jaroslav Machač, 2. Luboš Tomíček, 3. Antonín Kasper, 4. Miloslav Špinka
1962	Hannibal Pattermann (najlepší pretekár ČSSR na medzinárodných pretekoch)
1963	1. Luboš Tomíček, 2. Karel Průša, 3. Pavel Mareš, 4. Rudolf Havelka
1965	1. Antonín Kasper, 2. Luboš Tomíček, 3. Pavel Mareš (bez finále)
1969	1. Zbyněk Novotný, 2. Jiří Moravec, 3. Evžen Erban, 4. Rudolf Havelka
1970	1. Bedřich Mareš, 2. Josef Lid, 3. Ľudovít Bartfay, 4. Zbyněk Novotný
1971	1. Petr Ondrašík, 2. János Szöke – H, 3. Jan Verner (bez finále)
1972	1. Dieter Tetzlaff-DDR, 2.Clemens Bever-DDR, 3.Jozef Tóth, 4.Wilfried Schneider-DDR
1973	1. Georgij Ivanov – SU, 2. Stanislaw Kasa – PL, 3. Jan Verner, 4. Petr Ondrašík
1974	1. Jiří Štancl, 2.Angel Eftimov-BG, 3.Wilfried Schneider-DDR, 4.Dieter Tetzlaff-DDR
1975	1. Jiří Štancl, 2. Dieter Tetzlaff-DDR, 3. Ján Danihel, 4. Petr Ondrašík
1976	1. Václav Verner, 2. Jan Verner, 3. Karel Voborník, 4. Ján Daniel
1977	1. Petr Ondrašík, 2. Aleš Dryml, 3. Josef Minařík, 4. Hubert Fischbacher-A
1978	1. Zdeněk Kudrna, 2. Josef Minařík, 3. Petr Ondrašík, 4. Ján Danihel
1979	1. Jiří Štancl, 2. Ladislav Hradecký, 3. Jerzy Kochman-PL, 4. Hubert Fischbacher-A

 

Zlatá prilba SNP z roku 1980

Druhú putovnú zlatú prilbu venoval Mestský národný výbor v Žarnovici. Podobala sa predchádzajúcej, len starý odznak Zväzarmu na jej čele bol nahradený novým modernejším prevedením v kruhu vavrínových ratolestí. Novú prilbu vyrobili tam, kde aj predchádzajúce veľké a malé prilby. Firma mala už názov Okresný priemyselný podnik Banská Štiavnica, prevádzka KOVO Hodruša-Hámre. Pre novú putovnú cenu bolo prijaté pravidlo, že natrvalo ju získa pretekár, ktorý ju vyhrá trikrát po sebe, alebo päťkrát celkove.

Prvým víťazom novej prilby sa stal Jiří Jirout. Favorizovaného Aleša Drymla porazil v roku 1980 aj Zdeno Vaculík a postaral sa o najlepší dovtedajší výsledok spomedzi žarnovických a slovenských pretekárov. O rok neskôr si trofej zo Žarnovice odvážal Zdeněk Kudrna. Všetci vieme, čo sa sympatickému Démonovi stalo 31. mája 1982 v Stadskanaali v Holandsku. Keď som 17. augusta cestoval do Prahy na tlačovú konferenciu, dostal som za úlohu priviezť do Žarnovice aj putovnú zlatú prilbu. Vyzbrojený radami z Markéty som sa vybral do Šeberova. Mal som to po ceste na výjazde z Prahy do Brna. V Šeberove sa len začínalo stavať, neboli tam ešte ulice. Mal som šťastie, pani Kudrnovú s dcérou som našiel doma. Hneď pochopili dôvod mojej návštevy a pozvali ma do nového domu. Vo vstupnej hale ma upútal obrovský vavrínový veniec z Inzellu 1979. Pani Kudrnová priniesla kufrík so zlatou prilbou a ja som sa chcel legitimovať. Aby si nemyslela, že som prišiel s nečistými úmyslami. Pani Jiřina o môj občiansky preukaz nemala záujem a dodnes sa mi vybavujú jej slová: „Něco takového by snad nikdo nebyl schopen udělat“.

Za Zdeňkom Kudrnom a Hugom Rosákom ronila 29. augusta 1982 slzy aj obloha. 20 jázd určilo za finalistu len Zoltána Hajdú, rovnakú šancu mali ďalší štyria pretekári. Dodatková jazda rozhodla o dvojnásobnom zastúpení Žarnovice s Vaculíkom a Tonhauzerom, čierny Peter zostal Adorjánovi. A to mal len o bod menej ako Hajdú. Do čela finálovej jazdy sa už po druhýkrát dostal Zdeno Vaculík. Siedma jazda a jej šesť kôl v náročných podmienkach s nedoliečeným zranením spôsobili, že ho Hajdú, Petr Kučera a Pavol Tonhauzer prevalcovali. Takmer 200 maďarských fanúšikov bolo vo vytržení.  Na víťaza 20. Zlatej prilby pri tridsaťročí žarnovickej plochej dráhy čakal okrem cennej trofeje aj plochodrážny motocykel Jawa. V kvalitnej konkurencii sa opäť nestratil Vaculík, ale do finále nepostúpil na pomocné kritériá. Vo finále dlho viedol Adorján, ale opäť zvíťazil Štancl. Prilba nebola súdená ani Alešovi Drymlovi staršiemu. V roku 1984 sa zrodila tradícia mopedov Babetta pre víťaza pretekov, ako aj pre víťaza diváckej tomboly. Ondrašík štartujúci na prilbe po desiatykrát zadrel po víťaznej prvej jazde motor a odstúpil. Štancl tentokrát zvíťazil bez problémov. Karta išla Tonhauzerovi. Postup si vybojoval v 20. jazde, a keď vo finále spadol Hajdú, vystúpil po druhýkrát na stupne víťazov.

Zlatá prilba SNP z roku 1980 na scéne dlho nevydržala, veľa nechýbalo a mohla tam byť ešte kratšie. Ročník 1985 bol príťažlivý tým, že vtedajší československý fenomén Jiřé Štancl mal na dosah druhú putovnú hlavnú cenu. Po súboji s Kasperom do posledných metrov finálovej jazdy našiel Štancl v Žarnovici po prvýkrát premožiteľa a Antonín Kasper mladší zopakoval po dvadsiatich rokoch triumf svojho otca. O druhú putovnú prilbu sa jazdilo ešte dva roky, potom si našla svoje miesto natrvalo v Prahe medzi trofejami Tonyho Kaspera. Kým v rokoch 1985 a 1986 mu boli najväčšími súpermi reprezentační kolegovia, posledná edícia druhej zlatej prilby sa zapísala do dejín finálovou jazdou štyroch pretekárov zo štyroch krajín. Od roku 1986 ostala žarnovická plochá dráha jedinou na Slovensku, ako tomu bolo aj v rokoch 1953, 1957, 1958 a 1969 – 1972.

Výsledky finálových jázd Zlatej prilby SNP v rokoch 1980 až 1987:

1980	1. Jiří Jirout, 2. Zdeno Vaculík, 3. Aleš Dryml, 4. Herbert Szerecz-A
1981	1. Zdeněk Kudrna, 2. Jiří Jirout, 3. István Szirácki-H, 4. Jerzy Kochman-PL
1982	1. Zoltán Hajdú-H, 2. Petr Kučera, 3. Pavol Tonhauzer, 4. Zdeno Vaculík
1983	1. Jiří Štancl, 2. Zoltán Adorján-H, 3. Aleš Dryml, 4. Viktor Kuznecov-SU
1984	1. Jiří Štancl, 2. Zoltán Adorján-H, 3. Pavol Tonhauzer, 4. Zoltán Hajdú-H
1985	1. Antonín Kasper, 2. Jiří Štancl, 3. Lubomír Jedek, 4. Sándor Tiháni-H
1986	1. Antonín Kasper, 2. Petr Vandírek, 3. Lubomír Jedek, 4. Sándor Tihányi-H
1987	1. Antonín Kasper, 2. Paolo Salvatelli-I, 3. Zoltán Adorján-H, 4. Piotr Pawlicki-PL

 

Zlatá prilba SNP z roku 1988

V poradí tretiu putovnú zlatú prilbu venoval Okresný národný výbor v Žiari nad Hronom. Zrodila sa tam, kde aj tie predchádzajúce. Prilba mala tradičný vzhľad, svojím tvarom pripomínala vojenské ochranné prilby patriace do výzbroje príslušníkov slovenskej armády a účastníkov Slovenského národného povstania. Trofej v skutočnej veľkosti bola vyrobená z mosadzného plechu hrúbky 1,5 mm. Tvar dostala po vyformovaní na kovotlačiarskom sústruhu a ručnom dotvarovaní. Zdobila ju plastická obruba a rovnaký lem stredom prilby, odznak Zväzarmu, ozdobné hlavičky nitov upevňujúcich výplň vnútra prilby a vyrytý nápis „Na pamiatku SNP“. Po obrúsení, očistení a odmastnení bola prilba postriebrená, pozlátená a vyleštená. Na túto úpravu bolo použité 40 gramov striebra a 8 gramov zlata. Celá prilba vážila 3,5 kg a jej výrobná cena zrejme aj so zľavou bola 12 100 korún. Miniatúrna zlatá prilba bola v tom čase dodávaná za 1 000 a neskôr za približne 1 600 Kčs. Od roku 1994 vznikali malé prilby v prevádzke pod názvom Kovolesk s.r.o. Hodruša-Hámre. Posledné miniatúrne zlaté prilby boli vyrobené stále na pôvodnom mieste, ale ich dodávateľom bola spoločnosť Réte s.r.o. Župkov za cenu asi 6 500 slovenských korún a potom za 250 eur. Tretia veľká putovná zlatá prilba zmenila po čase svoj výzor. Po politicko-spoločenských zmenách zanikla branno-športová organizácia Zväz pre spoluprácu s armádou. Jej odznak na trofeji bol zmenený, do pôvodnej siluety bol umiestnený nápis usporiadateľskej organizácie „AMK Plochá dráha Žarnovica“.

Nová putovná trofej a jubilejný 25. ročník pretekov bol podnetom k zmene systému pretekov. V roku 1988 štartovalo na Zlatej prilbe SNP po prvýkrát 20 pretekárov a náhradníci. Najprv absolvovali 16 kvalifikačných jázd v päticiach s bodovaním 4, 3, 2, 1 a 0 bodov. Každý pretekár štartoval štyrikrát a podľa počtu bodov bolo určené poradie. K tejto základnej časti pretekov ma inšpirovali preteky Golden Gala v Lonigu. Vito Artosin, ikona talianskeho speedwaya s uznaním konštatoval, že náš rozpis je lepší ako jeho vzor. Rozpis nie je a ani nemôže byť úplne objektívny. Niektorí štartujúci sa stretávajú dvakrát a niektorí ani raz. K určeniu poradia boli viackrát použité bežné pomocné kritériá. Krajným rozhodovacím prostriedkom bol už aj lós, ale dodatkovú jazdu pri rovnosti na 10. a 11. mieste zatiaľ nebolo potrebné použiť. Prvých desať pretekárov absolvuje dve semifinálové jazdy a po dvaja najlepší postupujú do finále. Ostatní sa môžu o posledné dve finálové miesta pokúsiť ešte v opravnej jazde. Opravná jazda a finále sa idú v šesticiach, z toho finále na 6 kôl. V roku 2006 som systém Zlatej prilby ešte zdokonalil zmenou poradia sérií jázd v základnej časti ako aj zmenou poradia semifinálových jázd. Tento systém Zlatej prilby SNP použili, alebo nechali sa ním inšpirovať ďalší usporiadatelia.

Antonín Kasper mladší pokračoval vo víťaznom ťažení a v roku 1989 sa vyrovnal Štanclovi. Kým jeho predchodca triumfoval v rozpätí 10 rokov, Kasper junior to dokázal päťkrát po sebe. V roku 1988 nezvládol semifinále ani opravnú jazdu Zoltán Hajdú po 16. jazde najlepší rovnako ako Matoušek. O rok neskôr sa obeťou play off systému stal Zdeněk Schneiderwind, hoci predtým nenašiel premožiteľa. Zdeno Vaculík si naopak nemohol želať krajšiu rozlúčku s aktívnou činnosťou ako so zeleným vencom na krku. V predvečer Zlatej prilby 1990 štartoval Kasper vo finále MS jednotlivcov a žarnovická trofej čakala na nové meno. Na víťazný stupienok postúpil Lubomír Jedek a zopakoval to aj o rok neskôr. Zlatá prilba bola vtedy vrcholom sezóny pre staršieho z bratov Forgáčovcov, ktorý dosiahol finále už v roku 1989. Gašpar Forgáč s Jedekom bojovali koleso pri kolese do poslednej zákruty. Keď sa už zdalo, že prilbu získa domáci odchovanec, jeho malé zaváhanie skúsenejší súper využil. Až na tretí pokus sa v roku 1992 podarilo dostať do Žarnovice Armanda Castagnu. Predstavil sa zaujímavým spôsobom. Po prvýkrát zvíťazil až v poslednej kvalifikačnej jazde, ďalej išiel ako ôsmy v poradí a do finále postúpil, keď Adorjána zradil v semifinále motocykel. Úlohu favorita ale nakoniec splnil a jeho zásluhou sa po prvýkrát stala víťaznou značkou GM.

Žarnovický plochodrážny šport v deväťdesiatych rokoch poznamenal vypuklý generačný problém. Z nádejného juniorského kolektívu zostali športovať po základnej vojenskej službe vlastne len Gašpar Forgáč a Vladimír Višváder aj to v Pardubiciach. K tomu sa pridružila revolučná zmena spoločenských pomerov s rozdelením Československa a zánik patronátneho podniku Preglejka. Naďalej sa u nás organizovali významné podujatia, aj keď Zlatá prilba SNP bola niekedy len jediným podujatím sezóny. Viacerí žarnovický a slovenský plochodrážny šport pochovávali a úsilie o zachovanie kontinuity nebolo docenené. Politici vyriešili aj dilemu s dvoma zlatými prilbami v jednom štáte. Bombardoval nás s tým dlhoročný pardubický a federálny šéf Karel Mikulášek a odvolával sa na športové poriadky. Argumentovať tým, že slovenské prilby uzreli svetlo sveta v rokoch, keď sa pardubická zlatá nejazdila, by nebolo férové. V predpisoch bolo pritom medzi riadkami napísané, že tak ako sa môže organizovať v každej disciplíne len jedna Veľká cena Československa, tak sa môže organizovať len jedna Zlatá prilba Československa.

Je zaujímavé, že po roku 1991 prestali dočasne aj české prvenstvá v Žarnovici. V roku 1992 štartoval vo finále zo zástupcov spoločnej ČSFR len Petr Vandírek, o rok neskôr za Českú republiku Vandírek so Schneiderwindom. V roku 1994 sa na štart finále postavilo päť Čechov, ale ani jeden nedokázal zabrániť Heinrichovi Schatzerovi, aby sa vo veku takmer 41 rokov stal najstarším víťazom. V roku 1995 mohol vyhrať Roman Matoušek. Na vedúcej pozícii sa vtedy vystriedali traja pretekári a Vladimír, resp. Volodymyr Kolodij po beznádejnej štvrtej pozícii po štarte prekonal so sériovou Jawou Matouška na cieľovej čiare. Jeho víťazstvo bolo také prekvapujúce, že sme mu nezahrali ani hymnu, nemali sme ju pripravenú. Hymna a to slovenská sa hrala o rok neskôr. Pred finálovou jazdou skandoval celý štadión „Slovensko, Slovensko …“ a po jej skončení sa do fotoobjektívov usmieval Jaroslav Gavenda z Březolup reprezentujúci Slovenskú motocyklovú federáciu. Tieňom pretekov boli štyria zranení a jedným z nich bol Vandírek. Už po dvoch jazdách mal zabezpečený postup, potom si zlomil ruku a viac na prilbe neštartoval. Úspech Gavendu mohol v rokoch 2000 a 2001 zopakovať v slovenských farbách Tomáš Topinka. Najprv udivoval, keď zo zadných pozícií predbiehal súperov a pri poslednej šanci sa z posledného miesta prebojoval až na druhú postupovú pozíciu. Vo finále však v skrumáži takmer spadol a skončil posledný. O rok neskôr postupoval suverénne a viedol aj vo finále. Jazda sa však opakovala a bolo z toho len tretie miesto.

Smutným hrdinom ročníka 1997 bol Garry Stead. Vyhral základnú časť aj  semifinále a išiel si neohrozene po víťazstvo, keď ho zradil požičaný stroj BM. Prilba tak neputovala do Anglicka, ale štyrikrát po sebe do Čiech a štyrikrát po sebe do Pardubíc. Začal to Václav Milík a v roku 1998 napodobil svojho otca Marian Jirout. Čo sa nepodarilo Alešovi Drymlovi otcovi, dokázal o rok Aleš junior a stal sa aj ďalším najmladším víťazom, o 11 dní mladším ako Petr Ondrašík. V roku 2000 zopakoval svoje prvenstvo Václav Milík. Mal pre zmenu štyridsať rokov, o 4 mesiace a 11 dní menej ako Schatzer a o 8 mesiacov a 1 deň viac ako Rosák v roku 1956. Kým prvýkrát dostal k víťazstvu ešte skúter, druhýkrát to bol už plochodrážny motor Jawa. Ceny odovzdával naposledy Ing. Milan Šovčík, s ktorého menom sú spojené najväčšie úspechy žarnovického plochodrážneho športu v predchádzajúcom storočí. 26 rokov bol riaditeľom Zlatej prilby SNP. Hneď v ďalšom ročníku rozhodoval Zlatú prilbu naposledy Ing. Juraj Nevřela z Bratislavy. Spolu odpískal 22 ročníkov.

Poliaci štartovali na prilbe od roku 1973, ale dlho bez víťazstva. Nezmenil to ani legendárny Pawel Waloszek, keď v roku 1981 vyhral tri jazdy a dvakrát odstúpil z vedúcej pozície pre poruchy. Podarilo sa to až o tridsať rokov neskôr rozporuplnému Robertovi Dadosovi. Ani nie o tri roky nato si po tretíkrát siahol na život a zachrániť sa ho už nepodarilo. Druhou najúspešnejšou krajinou sa medzitým nečakane stalo Maďarsko. Zvíťaziť sa síce nepodarilo ani raz Adorjánovi, maďarskej obdobe českého Štancla a talianskeho Castagnu, ale postarali sa o to Hajdú, Petrikovics, Stefáni a Magosi. Attila Stefáni vyhral prilbu na štvrtý pokus a v upršanom ročníku 2003 mu stačili k repríze dve kvalifikačné jazdy a skrátené finále v pätici. V roku 2004 nebol vo víťaznej forme. Po 16. jazde bol siedmy, v semifinále a v oprave tretí. Cesta Norberta Magosiho k prvenstvám bola dlhšia, predchádzalo im šesť menej úspešných štartov. V roku 2007 sa mu v semifinále postavili do cesty Šantej s Málekom a sen o hetriku sa rozplynul po dráme v opravnej jazde. Krátko po štarte spadol po kolízii spolu s Kugelmannom. Nemec jazdu opakoval, síce neúspešne, ale pre Magosiho preteky skončili. Magosiho po prvom víťazstve v roku 2005 dekoroval prezident Ivan Gašparovič, čo vzbudilo značný ohlas u zahraničných účastníkov podujatia. K pravidelným hosťom patrili otec a syn Šmídovci z Pardubíc. Nikdy neprišli naprázdno, okrem suvenírov venovali niekoľkokrát pohár buď pre najlepšieho českého, alebo česko-slovenského pretekára. Účasť slovenského prezidenta na Zlatej prilbe SNP inšpirovala Jiřího Šmídu staršieho, aby sa pokúsil k niečomu podobnému nahovoriť Václava Klausa. Nestretol sa to však s pochopením. A ešte jedna poznámka k Zlatej prilbe 2005. Rozhodcom pretekov bol Vlastimil Červenka, ktorý o zlatú prilbu usiloval trikrát ako pretekár a desať rokov dozadu štartoval aj vo finále pretekov. V minulosti rozhodoval prilbu dvakrát Bedřich Slaný, aktívny účastník pretekov v roku 1962.

Maďarskú sériu prerušil Tomáš Suchánek a ukončil Filip Šitera. V roku 2004 sme sa v Žarnovici odhodlali podporiť vznik Pohára MACEC. Záhadná skratka znamená Motorcycle Association of Center European Countries, alebo po našom Motocyklové združenie stredoeurópskych krajín. 16 jázd základnej časti Zlatej prilby SNP bolo vyvrcholením 1. ročníka súťaže. Prvý skončil bez straty bodu Stanislaw Burza a bol na dráhe aj najrýchlejší. Burza dominoval aj naďalej, vyhral semifinále, prebojoval sa do čela finálovej jazdy a odrážal Suchánkove útoky, kým jeho GM nestíchlo. Na vedúcu pozíciu sa vrátil 20 ročný Suchánek a zlatá prilba putovala po siedmykrát do rodiska jej staršej sestry, do Pardubíc. Na stupne víťazov vystúpil ešte 18 ročný Fritz Wallner a ani nie 21 ročný Pawel Baran, celkový víťaz MACEC Cup-u. Ročník 2007 poznamenaný drámou Magosiho vyvrcholil ďalšou drámou vo finále. Po prvom štarte nikým neohrozovaný padol na rovinke vedúci Šantej. Po opakovanom štarte išiel do čela Šitera, aby vyhral  tak ako päťkrát predtým, a stal sa ďalším najmladším víťazom (19 rokov, 4 mesiace, 8 dní). Po tretíkrát štartoval už Martin Vaculík, po druhýkrát postúpil do finále a po prvýkrát vystúpil na stupne víťazov.

V roku 2008 sa šiesti najlepší jednotlivci po základnej časti a všetci na Jawách, resp. na JRM stretli aj vo finále. Najlepšie odštartoval Vaculík, ale päťkrát prechádzal pred hlavnou tribúnou v čele Martin Gavenda. Potom zasiahla vyššia moc, roztrhnutá reťaz priniesla šťastie nášmu Martinovi a tomu druhému sklamanie ešte väčšie ako Novotnému, Ondrašíkovi, Steadovi, Burzowi, či Šantejovi. Domáce nadšenie nemalo konca, veď trvalo dlhých 55 rokov, kým domáci pretekár vyhral veľké domáce podujatie. S úplne najmladším víťazom (18 rokov, 4 mesiace, 19 dní) si tentokrát mohol pohovoriť aj prezident Gašparovič, nie ako s Magosim, ktorý neovláda inú reč okrem maďarčiny. V roku 2009 nemal Vaculík na prilbe súpera. Finále sa dvakrát opakovalo a nedokončili ho Gregorič, Wolff a Málek. Martin osemkrát suverénne odštartoval a bez problémov obhájil prvenstvo spred roka. V jeho tieni ostal výkon ďalšieho domáceho pretekára Jána Halabrína. Po návrate k aktívnej činnosti sa dokázal kvalifikovať do semifinále a jazdiť tam na postupovej pozícii, ale zradila ho technika. V roku 2010 mohol Vaculík po prvýkrát získať natrvalo putovnú zlatú prilbu z roku 1988, ale nakoniec si len skompletizoval pódiové umiestnenia. Hlavnú trofej a ďalšiu cenu, skúter odvážal po 19 rokoch do Prahy Matěj Kůs, ktorý na pretekoch ani nemal štartovať. Sen o spolukomentovaní Zlatej prilby SNP si pri tom splnil český moderátor a bývalý pretekár Miloslav Čmejla zo Štětí na Ústecku.

Ročníky 2011 až 2013 Maťo vynechal pre iné športové povinnosti. Prvý ročník bez neho ovládla poľská dvojica Brzozowski a Jedrzejewski. Boli najlepší v základnej časti, vyhrali semifinálové jazdy a Brzozowski bol najrýchlejší aj vo finále. Najviac ale prekvapil Felipe Nicolas Covatti z Argentíny, ktorý svoju budúcnosť spojil s plochou dráhou v Taliansku. Do nominácie sa dostal až dodatočne, upozornil na seba odvážnou jazdou popri mantineli a zastavil sa až tesne pod najvyšším stupňom víťazov. Obaja Poliaci mali svoje výsledky o rok obhajovať. Brzozowski nakoniec neštartoval ale dokonale ho nahradil Puszakowski, ktorý na dráhe nenašiel ani raz premožiteľa. Na jubilejnom 50. ročníku sa divákom predstavili víťazi z minulosti Jiří Štancl, Marian Jirout a Jaroslav Gavenda, ďalších päť víťazov, Suchánek, Magosi, Šitera, Kůs a Puszakowski obsahovala štartovná listina. Triumfoval nakoniec niekto úplne iný. Po jedenástich rokoch  bol opäť na bedni Josef Franc, tentokrát ako ďalší pražský víťaz.

Ostatné tri ročníky skončili výsledkami: 2014 Vaculík, 2015 Vaculík, 2016 Vaculík. Naša hviezda vyhrala trikrát po sebe, päťkrát celkove a aj tretia slovenská putovná zlatá prilba dostala svojho majiteľa. V prvom prípade sa odjazdilo len 16 jázd. Opäť úradovalo počasie, tak ako v rokoch 1959, 1972, 1973, 1975, 1982, 1986, pre ktoré sa skracoval program v roku 2003 a vôbec sa nejazdilo v roku 1968. Rok 2015 priniesol Vaculíkovi víťazstvo po súboji na ostrie noža s Václavom Milíkom juniorom a vlaňajší povinný triumf máme v živej pamäti.

53 ročníkov Zlatej prilby SNP malo 35 víťazov. Najčastejšie víťazili Jiří Štancl, Antonín Kasper mladší a Martin Vaculík, po dvakrát Petr Ondrašík, Zdeněk Kudrna, Lubomír Jedek, Václav Milík, Attila Stefáni a Norbert Magosi. Bez straty kytičky vyhral trikrát Vaculík v rokoch 2009, 2014, 2015, dvakrát Štancl v rokoch 1974, 1979 a potom ešte Josef Franc, Mariusz Puszakowski, Filip Šitera, Antonín Kasper mladší v roku 1985, Georgij Ivanov, Dieter Tetzlaff, Petr Ondrašík v roku 1971, Zbyněk Novotný, Antonín Kasper starší a František Richter.

Na návrat plochej dráhy do Žarnovice v roku 1962 bolo zvedavých 9 000 divákov. Návštevnosť na posledných ročníkoch Zlatej prilby sa pohybuje okolo 4 000 až 5 000 divákov. Najväčší počet 10 zúčastnených krajín zaznamenalo podujatie v posledných dvoch sezónach. Rekordérom v počte štartov je v Čechách žijúci žarnovický odchovanec Vladimír Višváder, pochádzajúci zo Zohora. Na Zlatej prilbe SNP štartoval bez prestávky v rokoch 1990 až 2010, teda spolu 21 krát. Najlepšie výsledky dosiahol v rokoch 1997 a 2004, keď obsadil 8. miesto. V roku 2001 si mohol bilanciu vylepšiť, ale rozhodujúcu kvalifikačnú jazdu s prázdnou nádržou nedokončil. Najčastejšie štartujúcim cudzincom je Norbert Magosi, keď nastúpil na prilbu 12 krát.

Je pravda, že Suchánek a Málek štartovali častejšie, ale u nich sa mi označenie cudzinec akosi nehodí. Suchánek štartujúci 13 krát obsadil už všetky miesta na stupňoch víťazov, ale Málek sa na pódium ešte vôbec nedostal. V roku 2003 bol náhradníkom, okrem toho odjazdil ďalších 14 ročníkov. Už pri premiére v roku 2002 skončil ako 17 ročný tesne pred bránami finále. Do finále postúpil 7 krát, ale boli z toho len štyri štvrté miesta. Nádejne vyzeralo jeho vystúpenie v roku 2013, bol ale vylúčený na štarte finálovej jazdy a dodnes sa polemizuje, či oprávnene. Niečo podobné zažil doteraz len sympatický Massimo Mora z Talianska v roku 1990.

Žarnovická plochá dráha je v súčasnosti na vzostupe hádam ako jediná široko ďaleko. Oživenie a miestami až eufória je dielom Martina Vaculíka, ktorý sa pod vedením svojho otca Zdena Vaculíka vypracoval na pretekára svetovej špičky. Patrí sa pripomenúť, že mu k tomu v začiatkoch nemalou mierou pomohla česká plochodrážna obec. Od roku 2011 máme v Žarnovici raritu, dva kluby v meste s ani nie 6 500 obyvateľmi. Neviem, či to tak musí byť. Nech sa však neopakujú sezóny 2011 a 2013, kedy na výstavnom slovenskom podujatí, neštartoval ani jeden domáci zástupca.

Výsledky finálových jázd Zlatej prilby SNP v rokoch 1988 až 2016:

1988	1. Antonín Kasper, 2. Zoltán. Adorján-H, 3. Roman Matoušek, 4. Viktor Kuznecov-SU, 5. Paolo Salvatelli-I, 6. Sándor Tihányi-H
1989	1. Antonín Kasper, 2. Lubomír Jedek, 3. Zdeno Vaculík, 4. Robert Nagy-H, 5. Pavel Karnas, 6. Gašpar Forgáč
1990	1. Lubomír Jedek, 2. Pavel Karnas, 3. Zoltán Hajdú-H, 4. László Bódi-H, 5. Mariano Castagna-I, 6. Massimo Mora-I
1991	1. Lubomír Jedek, 2. Gašpar Forgáč, 3. Zoltán Kovács-H, 4. Massimo Mora-I, 5. Zsolt Böszörményi-H, 6. Fabrizio Vesprini-I
1992	1. Armando Castagna-I, 2. Petr Vandírek, 3. Zoltán Adorján-H, 4.József Petrikovics-H, 5. Zsolt Böszörményi-H, 6. Paolo Salvatelli-I
1993	1.József Petrikovics-H, 2.Franz Leitner-A, 3.Heinrich Schatzer-A, 4. Petr Vandírek-CZ, 5. Eugeniusz Skupieň-PL, 6. Zdeněk Schneiderwind
1994	1.Heimrich Schatzer-A, 2. Václav Milík-CZ, 3. Jaroslav Gavenda-CZ, 4. Lubomír Jedek-CZ, 5. Petr Vandírek-CZ, 6. Pavel Karnas-CZ
1995	1.Vladimír Kolodij-UA, 2. Roman Matoušek-CZ, 3. Andrea Maida-I, 4. Jaroslav Gavenda-CZ, 5. Gábor Röth-H, 6. Vlastimil Červenka-CZ
1996	1. Jaroslav Gavenda-CZ/SMF, 2. Vladimír Kalina-CZ, 3. Pavel Ondrašík-CZ, 4. Robert Kuždžal- PL, 5. Jacek Rempala- PL, 6. Zoltán Hajdú- H
1997	1. Václav Milík-CZ, 2. Jiří Štancl-CZ, 3. Lubomír Batelka-CZ, 4. Eugeniusz Skupieň-PL, 5. David Suchan-CZ, 6. Garry Stead-GB
1998	1. Marian Jirout-CZ, 2. Jiří Štancl-CZ, 3. Aleš Dryml-CZ, 4. Karl Lechky-JAR, 5. Matej Ferjan- SLO, 6. Karel Průša-CZ
1999	1. Aleš Dryml-CZ, 2. Attila Stefáni-H, 3. Lubomír Batelka-CZ, 4. Lukáš Dryml-CZ, 5. Grzegorz Klopot-PL, 6. Karel Průša-CZ
2000	1. Václav Milík-CZ, 2. Michal Makovský-CZ, 3. Bohumil Brhel-CZ, 4. Stanislaw Burza-PL, 5. Izak Šantej-SLO, 6. Tomáš Topinka-CZ/SMF
2001	1. Robert Dados-PL, 2. Rafal Szombierski-PL, 3. Tomáš Topinka-CZ/SMF, 4. Attila Stefáni- H, 5. Tomáš Suchánek-CZ, 6. Andrea Maida-I
2002	1. Attila Stefáni-H, 2. Rafal Szombierski-PL, 3. Josef Franc-CZ, 4. Norbert Magosi-H, 5. Manuel Hauzinger-A, 6. Roman Chromik-PL
2003	1. Attila Stefáni-H, 2. Marian Jirout-CZ, 3. Marco Műller-D, 4. Tomáš Suchánek-CZ, 5. Richard Wolff-CZ (skrátený program, po 8. jazde finále v piatich na 4 kolá)
2004	1. Tomáš Suchánek-CZ, 2. Friedrich Wallner-A, 3. Pawel Baran-PL, 4. Ronny Weis-D, 5. Arkadiusz Kalwasinski-PL, 6. Stanislaw Burza-PL
2005	1. Norbert Magosi-H, 2. Sándor Tihányi-H, 3. Piotr Swiderski-PL, 4. Tomáš Suchánek-CZ, 5. Marian Jirout-CZ, 6. Stanislaw Burza-PL
2006	1. Norbert Magosi-H, 2. Marian Jirout-CZ, 3. Izak Šantej-SLO, 4. Martin Vaculík-SK, 5. Antonín Galliani-CZ, 6. Rafal Kowalski-PL
2007	1. Filip Šitera-CZ, 2. Hynek Štichauer-CZ, 3. Martin Vaculík-SK, 4. Martin Málek-CZ, 5. Adrian Szewczykowski-PL, 6. Izak Šantej-SLO
2008	1. Martin Vaculík-SK, 2. Pawel Hlib-PL, 3. Maks Gregorič-SLO, 4. Martin Málek-CZ, 5. Izak Šantej- SLO, 6. Martin Gavenda-CZ
2009	1. Martin Vaculík-SK, 2. Tomáš Suchánek-CZ, 3. Jan Holub-CZ, 4. Martin Málek-CZ, 5. Richard Wolff-CZ, 6. Maks Gregorič-SLO
2010	1. Matěj Kůs-CZ, 2. Martin Vaculík-SK, 3. Dino Kovačič-HR, 4. Václav Milík-CZ, 5. Martin Málek-CZ, 6. Zdeněk Simota-CZ
2011	1. Kamil Brzozowski-PL, 2. Nicolas Covatti-I, 3. Marcin Jedrzejewski-PL, 4. Martin Málek-CZ, 5. Kiril Cukanov-UA, 6. Tomáš Suchánek-CZ
2012	1. Mariusz Puszakowski-PL, 2. Martin Gavenda-CZ, 3. Václav Milík-CZ, 4. Marcin Jedrzejewski-PL, 5. Zdeněk Simota-CZ, 6. Tomáš Suchánek-CZ
2013	1. Josef Franc-CZ, 2. Karol Zabik-PL, 3. Filip Šitera-CZ, 4. Martin Gavenda-CZ, 5. Mariusz Puszakowski-PL, 6. Martin Málek-CZ
2014	1. Martin Vaculík-SK, 2. Martin Gavenda-CZ, 3. Kamil Brzozowski-PL (bez finále)
2015	1. Martin Vaculík-SK, 2. Václav Milík-CZ, 3. Tomáš Suchánek-CZ, 4. Jakub Jamrog-PL, 5. Arkadiusz Potoniec-PL, 6. Stanislav Mielničuk-UA
2016	1. Martin Vaculík-SK, 2. Eduard Krčmář-CZ, 3. Adrian Cyfer-PL, 4. Jurica Pavlic-HR, 5. Viktor Trofimov-UA, 6. Tomáš Suchánek-CZ

 

Víťazi Zlatej prilby SNP:

1.	16.8.1959	František Richter	M.Lázně	Eso	v B. Bystrici
2.	21.8.1960	Jaroslav Machač +	Přelouč	Eso	v B. Bystrici
3.	9.9.1962	Hannibal Pattermann +	Ostrava	Eso	bez finále
4.	4.8.1963	Luboš Tomíček +	Praha	Eso	1:23,80 min.
5.	8.8.1965	Antonín Kasper	Praha	Eso	bez finále
6.	31.8.1969	Zbyněk Novotný +	Ústí n/L.	Jawa	1:24,90 min.
7.	29.8.1970	Bedřich Mareš	Pardubice	Jawa	nedokončené
8.	29.8.1971	Petr Ondrašík (1.)	ČSSR	Jawa	bez finále
9.	29.8.1972	Dieter Tetzlaff	NDR	Jawa	1:22,60 min.
10.	29.8.1973	Georgij Ivanov	ZSSR	Jawa	1:21,40 min.
11.	30.8.1974	Jiří Štancl (1.)	ČSSR	Jawa	1:17,20 min.
12.	31.8.1975	Jiří Štancl (2.)	ČSSR	Jawa	1:16,80 min.
13.	29.8.1976	Václav Verner	ČSSR	Jawa	1:58,20 min. *
14.	28.8.1977	Petr Ondrašík (2.)	ČSSR	Jawa	1:57,40 min. *
15.	6.8.1978	Zdeněk Kudrna + (1.)	ČSSR	Jawa	1:59,80 min.
16.	26.8.1979	Jiří Štancl (3.)	ČSSR	Jawa	1:55,40 min. *
17.	31.8.1980	Jiří Jirout +	ČSSR	Jawa	1:56,40 min.
18.	30.8.1981	Zdeněk Kudrna +(2.)	ČSSR	Jawa	1:52,40 min. *
19.	29.8.1982	Zoltán Hajdú	Maďarsko	Jawa	1:57,30 min.
20.	28.8.1983	Jiří Štancl (4.)	ČSSR	Jawa	1:53,83 min.
21.	19.8.1984	Jiří Štancl (5.)	ČSSR	Jawa	1:53,32 min.
22.	25.8.1985	Antonín Kasper + (1.)	ČSSR	Jawa	1:51,10 min. *
23.	31.8.1986	Antonín Kasper + (2.)	ČSSR	Jawa	1:55,42 min.
24.	30.8.1987	Antonín Kasper + (3.)	ČSSR	Jawa	1:50,54 min. *
25.	28.8.1988	Antonín Kasper + (4.)	ČSSR	Jawa	1:48,44 min. *
26.	10.9.1989	Antonín Kasper + (5.)	ČSSR	Jawa	1:58,80 min.
27.	2.9.1990	Lubomír Jedek (1.)	ČSSR	Jawa	1:50,30 min.
28.	1.9.1991	Lubomír Jedek (2.)	ČSSR	Jawa	1:50,22 min.
29.	30.8.1992	Armando Castagna	Taliansko	GM	1:49,70 min.
30.	29.8.1993	József Petrikovics	Maďarsko	Jawa/GM	1:51,20 min.
31.	28.8.1994	Heinrich Schatzer	Rakúsko	Jawa	1:50,60 min.
32.	27.8.1995	Volodimir Kolodij	Ukrajina	Jawa	1:50,59 min.
33.	25.8.1996	Jaroslav Gavenda	Česká republika/SMF	Jawa	1:52,59 min.
34.	31.8.1997	Václav Milík (1.)	Česká republika	Jawa	1:47,40 min. *
35.	30.8.1998	Marian Jirout	Česká republika	Jawa	1:47,30 min. *
36.	29.8.1999	Aleš Dryml	Česká republika	Jawa	1:47,40 min.
37.	27.8.2000	Václav Milík (2.)	Česká republika	Jawa	1:49,03 min.
38.	26.8.2001	Robert Dados +	Poľsko	GM	1:47,16 min. *
39.	25.8.2002	Attila Stefáni (1.)	Maďarsko	Jawa	1:49,20 min.
40.	31.8.2003	Attila Stefáni (2.)	Maďarsko	Jawa	1:18,68 min.
41.	29.8.2004	Tomáš Suchánek	Česká republika	Jawa	1:49,05 min.
42.	28.8.2005	Norbert Magosi (1.)	Maďarsko	GM	1:47,09 min. *
43.	27.8.2006	Norbert Magosi (2.)	Maďarsko	GM	1:48,44 min.
44.	26.8.2007	Filip Šitera	Česká republika	Jawa	1:48.77 min.
45.	24.8.2008	Martin Vaculík (1.)	Slovensko	JRM	1:46,20 min. *
46.	30.8.2009	Martin Vaculík (2.)	Slovensko	GM	1:45,06 min. *
47.	29.8.2010	Matěj Kůs	Česká republika	GM	1:44,18 min. *
48.	28.8.2011	Kamil Brzozowski	Poľsko	GM	1:45,55 min.
49.	26.8.2012	Mariusz Puszakowski	Poľsko	GM	1:45,46 min.
50.	25.8.2013	Josef Franc	Česká republika	GM	1:46,24 min.
51.	31.8.2014	Martin Vaculík (3.)	Slovensko	GM	bez finále
52.	30.8.2015	Martin Vaculík (4.)	Slovensko	GM	1:46,17 min.
53.	28.8.2016	Martin Vaculík (5.)	Slovensko	GM	1:47,57 min.

* traťový rekord na 6 kôl

Súčasný traťový rekord na 6 kôl utvoril 23.9.2012 pri Majstrovstvách Slovenska Renat Gafurov z Ruska časom 1:43,66 min.

Víťazi Zlatej prilby SNP:

5x	Jiří Štancl. st. 1974, 1975, 1979, 1983, 1984, Antonín Kasper ml. 1985, 1986, 1987, 1988, 1989, Martin Vaculík 2008, 2009, 2014, 2015, 2016
2x	Petr Ondrašík 1971, 1977, Zdeněk Kudrna 1978, 1981, Lubomír Jedek 1990, 1991, Václav Milík 1997, 2000, Attila Stefáni, H 2002, 2003, Norbert Magosi, H 2005, 2006
1x	František Richter 1959, Jaroslav Machač 1960, Hannibal Pattermann 1962, Luboš Tomíček 1963, Antonín Kasper st. 1965, Zbyněk Novotný 1969, Bedřich Mareš 1970, Dieter Tetzlaff , DDR 1972, Georgij Ivanov, SU 1973, Václav Verner 1976, Jiří Jirout 1980, Zoltán Hajdú, H 1982, Armando Castagna, I 1992, József Petrikovics, H 1993, Heinrich Schatzer, A 1994, Vladimír Kolodij, UA 1995, Jaroslav Gavenda 1996, Marian Jirout 1998, Aleš Dryml ml. 1999, Robert Dados, PL 2001, Tomáš Suchánek 2004, Filip Šitera, 2007, Matej Kůs 2010, Kamil Brzozowski, PL 2011, Mariusz Puszakowski, PL 2012, Josef Franc 2013

Foto: Ladislav Osvald, Vladimír Wolf, archív Vojtecha Mihálika, časopis Auto – moto, Martin Búri, Peter Čákovský a Martin Mesiarik