Žarnovica – 4. februára
Keby ste sa donedávna spýtali v Žarnovici na meno Vaculík, snáď každý by vám začal hovori, že to bol vynikajúci plochodrážnik, ktorý jazdil za Žarnovicu. Možno by ho aj označil za najlepšieho pretekára Slovenska. Avšak dnes sa to mení. Pri otázke na meno Vaculík, by ste asi dostali proti otázku: Zdeno, či ten mladý? Do povedomia plochodrážnych fanúšikov nielen na Slovensku sa totiž dostáva Martin Vaculík. Jeho rastúci výkon a lepšiace sa výsledky sa stávajú nádejou plochej dráhy na Slovensku. Znova ožilo hlasné fandenie na žarnovickom štadióne počas Zlatej prilby. Veď konečne sa slovenský pretekár dostal do jej finále. Zlatá prilba je totiž v Žarnovici jedinou možnosou, kde sa slovenský plochodrážnik môže doma predvies nieko¾kým tisícom divákov. Aké môže ma pocity pretekár, ktorému fandí to¾ko ¾udí, aj o tom sa môžete dozvedie z rozhovoru s Martinom Vaculíkom.
speedwayA-Z: „Pred minulou sezónou si mal nejaké predsavzatia a ciele. Nako¾ko sa ti ich podarilo splni?“
Martin Vaculík: „Dal som si predsavzatia a myslím, že to nebolo dobré. Čas sa mi podarilo splni, čas zase nie, pretože boli problémy s technikou, boli pády. Asi som si dal privysoké ciele. Nie je dobré si dáva vysoké ciele. Snažím sa ís do každého preteku, aby som ho čo najlepšie zajazdil. A z cie¾ov ktoré som si prial sa mi splnilo finále, či dokonca 4. miesto na Zlatej prilbe v Žarnovici, v podstate úplne super výsledok si myslím. Škoda, že tam tá bedňa nevyšla. Juniorské družstvá si myslím, že to bolo celkom dobré, veď 4. miesto aj bez Patrika Linharta, ktorého zranenie určite poznačilo náš výsledok, je celkom dobré. A juniorskí jednotlivci, tak to bola smola. Prvé preteky som mal smolu. Mal som tam pád z Po¾ska, ďalej som tam mal problémy s technikou, v Pardubiciach to boli také nešastné prvé preteky. Nevedel som sa zrovna, ale potom si myslím, že sa to rozbehlo. A na konci v Plzni to bolo, si myslím, ve¾mi dobré. To druhé miesto som pravdupovediac ani nečakal, ale som ve¾mi rád. V devätnástkach tretie miesto, ten výsledok si ve¾mi cením.“
speedwayA-Z: „Prvýkrát si reprezentoval Slovensko v pretekoch MS a ME. Ako si to vnímal vtedy a ako teraz?“
Martin Vaculík: „Takže prvýkrát som minulý rok reprezentoval Slovensko na takejto svetovej, či európskej úrovni. Bola to predovšetkým pre mňa obrovská škola. Mal som jeden problém s tým, že som chcel ís aj na majstrovstvá Európy juniorov do devätnás rokov aj na majstrovstvá sveta juniorov do 21 rokov. Ale nedalo sa to stíha, pretože to bolo v týždňovom slede po sebe. Najprv bolo to Rusko (ME juniorov) a potom Anglicko (MS juniorov), alebo opačne? Už si presne nepamätám. Veď som bol nasadený v ME juniorov do ruského Toglliati, 3000 km od Žarnovice a v MS juniorov to bol anglický Sheffield, okolo 2600 km. Jednoducho to nebolo možné, a tak som zvážil. Z týchto dvoch som si vybral juniorov do 21 rokov v Anglicku. To bolo obrovská škola. Prvýkrát som bol na dráhe v Anglicku. Dráha to bola dobrá, také koliesko. Akurát škoda, že tam pršalo pred pretekami asi dva dni a aj počas pretekov mrholilo, takže dráha tým bola dos poznačená. Bola mokrá a dos hlboká. No aj tak si myslím, že to mohlo by lepšie. Celé preteky sme mali problémy s prevodmi, nevedeli sme
sa trafi do toho správneho. Až na posledné dve jazdy sa mi podarilo da celkom dobrý prevod a už to začalo ís ove¾a lepšie. Ďalej to boli preteky v Daugavpilse. To bolo kvalifikačné kolo ME juniorov. Zase obrovská škola pre mňa. Nová dráha. Boli to preteky ve¾mi ažké, nako¾ko tam štartovali jezdci európskej úrovne, ako Adrian Miedzinski, ktorý to napokon vyhral, Christian Hefenbrock, Kjastas Poudžuks, ktorý išiel aj jednu GP a iní. Opä som získal 2 body. Škoda poslednej jazdy, tam sa mi povolila skrutka na rýchlopale a vypadlo lanko z karburátora, takže tam by som mohol ma ešte nejaké body, neviem.“
speedwayA-Z: „Tretie miesto v MČR do devätnás rokov, šieste miesto na Zlatej stuhe, to sú asi najväčšie prekvapenia od teba. A obe v Pardubiciach.“
Martin Vaculík: „V Pardubiciach na tej devätnástke, keď sme tam prišli, všimol som si že dráha je dos rozoraná, tak som sa bál, že to nebude dobré. Po kvalifikácii sa však dráha zmenila a na preteky to už bolo v pohode. Samotný priebeh pretekov bol celkom v poriadku. Tretiemu miestu som bol ve¾mi rád. V rozjazde o druhé až štvrté miesto som si vylosoval prvú dráhu a to bolo nevýhodou lebo materiál bol vyhádzaný na vonkajšku. Hynek bol po štarte jasne prvý, ten išiel perfektne. Mateja som v druhej zákrute predbehol a potom si udržal druhé miesto až do cie¾a. To šieste miesto na Zlatej Stuhe bolo prekvapením aj pre mňa. Sem 
som išiel so všelijakými očakávaniami. Veď je to moja ob¾úbená dráha a na Stuhe štartujú kvalitní pretekári. Tiež som to bral ako školu pre mňa. Moja prvá jazda mi vyšla perfektne, keď som vyhral. Neskôr to už bolo horšie. Bola tam aj smola a ledva, ledva som postúpil do semifinále so 7 bodmi. Tu sa na mňa znova obrátilo šastie, keď som skončil druhý. Prvý bol Luboš Tomíček a tretí Pavlic. Vo finále som si vybral piatu dráhu na štart. Štart vo finále bol dobrý. Videl som to tak, že sme išli všetci do nájazdu naraz, ale vo výjazde na mňa nezostalo miesto, zavreli ma a musel som zaklapnú. Ale šieste miesto je pod¾a mňa super výsledok, som mu ve¾mi rád.“
speedwayA-Z: „Martin, počas sezóny si mal viac zle vyzerajúcich pádov, při ktorých sa dalo hovori aj o šastí. Nezanechalo to v tebe niečo?“
Martin Vaculík: „No áno, mal som dos pádov. Niektoré ažšie, niektoré ¾ahšie. Ve¾mi ažký pád som mal v Po¾sku s Rafalom Wilkom. Presne si pamätám tie preteky, bolo to proti Grudziadzu. Pamätám si tú rozjazdu do detailu. Za Krosno som išiel ja a Rafal a za Grudziadz išiel Alexej Charčenko a Leon Madsen. Prvý odštartoval Rafal, celé 4 kolá viedol, a ja som išiel ako tretí. Celé čtyri kolá ho vo výjazde vynášalo, kde sa stále opieral kolesom o mantinel, až v poslednom výjazde trafil dos tvrdo mantinel a to ho vyhodilo cez riaditká ja som vtedy išiel tesne za ním vonkajškom. Vlastne som nemal čo robi, ja so tam videl iba jeho, jeho motorku a mantinel, buchol som do jeho motorky, mňa to vykatapultovalo, stratil som kontrolu nad motocyklom a medzitým moja motorka buchla do neho. Ja som letel dos ďaleko, zaletel som až za štart. Druhý taký horší pád bol v Divišove, kde predo mnou padol Martin Málek a v snahe sa mu vyhnú som trafil mantinel. Bol som dos omráčený a bolela ma hlava. A ďalší taký pád bol v Liberci, proti po¾ským juniorom. Bolo to hneď v mojej prvej jazde, keď sme vyštartovali. Poliak bol prvý, ja som to dal v druhej zákrute pod neho a z 
výjazdu ma natiahlo, neviem či tam nebola trochu hlbšia dráha na lajne. Zrovnalo ma a už som išiel do mantinelu. Bola to podobná situácia ako s Wilkom, len ja som bol na mieste Rafala. Buchol som do mantinelu, prehodilo ma cez riadítka a do mňa vrazili obaja Poliaci. Po páde som sa cítil ve¾mi zle. Bolela ma ¾avá ¾advina. Bol som prevezený do nemocnice na kontrolu, tam zistili, že ju mám narazenú. Ale nakoniec sa to zahojilo a všetko je OK. Myslím si, že ten prvý pád, určite to niečo zanechalo, ale už som sa cez to dostal a myslím, že od tej polovice sezóny som bol fit. Jednoducho je to šport, patrí to k tomu a plochá dráha je aj o tom.“
speedwayA-Z: „V sezóne 2006 si sa predstavil v troch ligách, v českej 1.lige a extralige a v po¾skej 1.lige. Skús ich navzájom trochu porovna.“
Martin Vaculík: „Myslím si, že česká prvá liga s po¾skou prvou ligou sa nedá porovna. Je tam ve¾ký rozdiel v jazdeckom obsadení. Česká extraliga a po¾ská prvá liga sa dá zrovna. Extraliga, myslím, že patrí k dobrým ligám, nako¾ko tam idú vždy dobrí jazdci a každá jazda je vyrovnaná a ažká. Takisto aj po¾ská prvá liga. Avšak ja si myslím, že prvá liga v Po¾sku je trochu kvalitnejšia. Veď tu štartujú aj pretekári, ktorí predtým jazdili Grand Prix a je vyrovnaná.“
speedwayA-Z: „V po¾skej lige si sa postupne rozjazdil, začal si poráža aj ove¾a skúsenejších pretekárov. Nešlo to od začiatku?“
Martin Vaculík: „Po¾sko, to bolo pre mňa zbieranie skúseností. Štartoval som po boku jazdcov, ktorí jazdili GP alebo patria do širšej svetovej špičky, Peter Karlsson, Jonas Kylmakorpi, David Ruud, Jacek Krzyzaniak, Kai Laukkanen, Grzegorz Walasek a ve¾a iných 
jazdcov, ktorí boli pre mňa obrovskou školou. Ve¾a som sa od nich naučil. Časom som naberal skúsenosti, nerobil som žiadne body, neskôr to boli 2 body a tak. Prelomilo sa to v pretekoch s Grudziadzom, išli sme v Krosne. Mal som 5 bodov. Najlepší výsledok s Krosnom som mal v pretekoch proti Lublinu. Bol to pekný deň, ktorý sa mi ve¾mi vydaril. Úplne super sa mi jazdilo a získal som jedenás bodov. Aj posledné preteky sa mi celkom darili až na tú baráž, kde som v Poznani mal 4 body. To nebolo neviem čo, ale myslím si, že tam bola neregulérna dráha a ve¾a jazdcov hovorilo, že sa to nemalo ani ís. Bola ve¾mi hlboká. Potom doma v Krosne to začalo super. Prvú jazdu som vyhral systémom štart-cie¾. V druhej jazde som tiež odštartoval ako prvý, behom kola som si spravil dos ve¾ký náskok, lenže na nešastie sa mi v druhom kole zvliekla rúčka na rýchlopale, tým pádom som prestal ovláda motorku a padol som, zrušil som celú motorku a už som sa nevedel dosta do koncentrácie a nezískal som ani jeden bod. Ale opä som tam išiel s takými pretekármi ako Andrzej Huszcza, Skornicki, Anderson, Korneliusen, Dudek.“
speedwayA-Z: „Ako to vlastne vyzerá s tebou v po¾skom Krosne?“
Martin Vaculík: „V Krosne boli nejaké problémy. Nedostali tam licenciu, ale teraz sa založil nový klub KSM. Ešte predtým som podpísal zmluvu s KSŽ Krosno, ale v tom nie je problém, pretože budem z KSŽ vypožičaný do KSM. V poslednom tuženi podpísali s Krosnom aj viacerí dobrí pretekári kontrakty z Ruska, t.j. Siemen Vlasov a nejakí Ukrajinci. Myslím si, že to bude dobrý káder. A už sa ve¾mi teším.“
speedwayA-Z: „Výborné výsledky si zaznamenal hlavne vo vo¾ných pretekoch a to aj v medzinárodnej konkurencii…“
Martin Vaculík: „Ako som už spomínal, medzi vo¾nými pretekami mi vyšli Zlatá stuha v Pardubiciach, ďalej si ve¾mi cením štvrté miesto tu v Žarnovici na Prilbe, myslím si, že je to dobré miesto, chcel som by vo finále a keď som už bol vo finále, chcel som by na bedni, škoda, že to nevyšlo. No nevadí, štvrté miesto je perfektné. Zo začiatku to vyzeralo ako rok predtým, v prvej jazde som bol druhý, druhú jazdu som bol tretí. Stále som sa čudoval, prečo mi nejdú štarty, tak som vymenil lamely a hneď to začalo perfektne štartova. V jednej rozjazde som spravil aj rekord pretekov 1,12, 0. Do semifinále som si veril, že by to mohlo vyjs. Mal som tam Mária, Tomáša Suchánka a iných. Dúfal som, že by to mohol by postup. A aj sa mi to podarilo z druhého miesta po Jiroutovi. Bol som ve¾mi rád, že som sa nemusel stresova v opravnej jazde. Postúpil som rovno do finále. Pred finále, keď som si vyberal tra som asi spravil chybu, vybral som si zlú dráhu, lebo som sa postavil medzi dvoch favoritov. Štart sa mi ve¾mi nevydaril. Dojazdil som žia¾ až na štvrtom mieste. Počas prvého kola som sa snažil v druhom nájazde dosta pred Slovinca Šanteja, ktorý mi dal takú babu, že som bol rád, že som to ustál. Ja som išiel vonkajškom a on sa vsunul podo mňa. No ešte som sa snažil doráža na neho, tak som vošiel do cie¾a iba o pol motorky za ním.Ďalšie vo¾né preteky boli vo Mšene, tam som bol tiež štvrtý, tiež si to ve¾mi cením, najmä preto, že to bola spomienka na Tonyho Kaspera. On bol ve¾mi dobrý človek, ve¾mi dobrý jazdec, ktorý dosiahol ve¾mi ve¾a.“
speedwayA-Z: „Máš už aj svoj fanklub, ktorý a bol povzbudi v Pardubiciach, ale hlavne v Žarnovici na Zlatej prilbe to vyzeralo ako už dávno nie. Nieko¾ko zástav, transparent s tvojim menom a búrlivé povzbudzovanie. Pomáha ti to v depe alebo na dráhe alebo si to v tom hluku nevšimneš?“
Martin Vaculík: „Myslím si, že pre každého pretekára je dobre, keď má pri sebe ¾udí, ktorí mu fandia. Fanklub ktorý bol so mnou v Pardubiciach pozostával z mojich sponzorov. Určite aj tam v Pardubiciach som to trošku cítil ako doma, keď tam boli ¾udia, ktorí mi fandili, trúbili, mali zástavy a tak. Určite to mám rád. Aj tu v Žarnovici, myslím, že to ve¾a robí. Keď počujem moje meno, jako kričia, trúbia, povzbudzujú. Možno to nedávam najavo, ale je to ten najlepší pocit, aký môže pretekár zaži, keď ho ¾udia majú radi, keď mu fandia. Určite to pomáha nielen mne.“
speedwayA-Z: „Zimná prestávka je dos dlhá. Nechcel by si niekedy vyskúša aj ¾ady?“
Martin Vaculík: „Ani nie. Šroubky ma ve¾mi nelákajú. A u nás ani nie je ve¾mi kde. Zimu využívam na regeneráciu a oddych. A o to väčšiu chu mám do jazdenia na jar.“
speedwayA-Z: „Vlani si pred sezónou absolvoval prípravné preteky v Chorvátsku, ako to vyzerá pre tento rok?“
Martin Vaculík: „Malo by by niečo aj tento rok, uvidíme, asi opä to Chorvátsko. Potom sú už dohodnuté s pánom Evženom Erbanom Pardubice, príde tam Ivan Mauger na celý deň, a bude sa tam trénova. To bude pre mňa určite obrovská škola, bude to určite vynikajúce pre mňa. Aj s Krosnom sme minulý rok boli spolu v Debrecene a tento rok možno tiež pôjdeme tam, alebo niekde inde. Možno aj doma v Krosne budú nejaké tréningy. Aj tu v Žarnovici, ak sa spraví dráha a bude sa tu da jazdi.“
Otázky čtenářů magazínu speedwayA-Z:
Jiří Benda: „Martine, tvůj výkonnostní vzestup v minulém roce bylo radost sledovat, vydrž ! A moje otázka – za chvíli se můžeš stát příkladem pro mladé adepty PD na Slovensku. Chystáte tam nějaké kroky pro vzestup a popularizaci (spíše znovuzrození) PD?“
Martin Vaculík: „Ďakujem za prianie. Mladí jazdeckí adepti tu na Slovensku neviem či ešte budú nejakí, pretože tu to nie je ako v Čechách. Je tu iba jediná plochá dráha na Slovensku. No neviem, či sa tu robia nejaké kroky pre vzostup, prípadne pre znovuzrodenie plochej dráhy, neviem či táto otázka je práve pre mňa, pretože ja som čisto iba jazdec, neviem.“
Martin: „Ahoj Martine, předem Ti chci popřát hodně šteští do nové sezóny a zeptat se, jak to vypadá s plochou dráhou na Slovensku, kde se jezdí, a jestli se jezdí i nějaká liga. Díky a mnoho zdaru.“
Martin Vaculík: „Vypadá to tak, že teraz sa pôjdu preteky juniorských družstiev, prebor trojčlenných družstiev a Zlatá prilba. A liga tu už nebola pekne dlho a jej návrat je v nedoh¾adne. Chýba tu nielen jazdecká základňa ale aj peniaze a všetko s tým spojené.“
Roman Beneš: „Já bych se chtěl zeptat co Vás přivedlo k ploché dráze a jaké máte zázemí?“
Martin Vaculík: „Tak, že na plochej dráhe predtým jazdil môj ocino, tým pádom som od malička chodil na preteky. Zo začiatku som sa bál toho hluku. No vekom som to prekonal a začalo ma to strašne bavi. Začal som jazdi od 9 rokov a jazdím doteraz. Moji rodičia ma vo všetkom podporujú a dávajú do plochej všetko. A ve¾mi mi pomáhajú sponzori.“
JJ: „Cau Martin,tak jak to vidis tuto sezonu?CO u nas doma?Dufam, ze minimalne finale na ZP,hmm?Ako minuly rok…Budes jazdit ceskych juniorov?S kym budes v druzstve?Bandzi?Prajem vela stastia,mas talent,zdedil si ho…a konecne ma Zarnovica poriadneho jazdca.Dik za odpovede…cau“
Martin Vaculík: „Určite, preteky ktoré pôjdem by som chcel zajazdi najlepšie ako sa bude da. U nás doma aj pri tých MČR juniorských družstiev by som chcel zajazdi dobrý výsledok, aby sa to páčilo mne, mojim sponzorom a vlastne všetkým mojim fanúšikom v Žarnovici. Rád by som si zopakoval finále Zlatej prilby, a keby bolo aj to finále prial by som si ve¾mi bedňu.
Budem jazdi MČR juniorov, české juniorské družstvá, ktoré pôjdem za Slaný, budem asi 
jazdi s Petrom Babičkom. Ešte by to mali by trojčlenné družstvá a česká Extraliga. Ďakujem!“
Eva Janáková: „Čau, Martine, chci se zeptat, jaký stadion máš nejoblíbenější? Přeji Ti mnoho úspěchů v nové sezoně a děkuji za odpověď.“
Martin Vaculík: „Môj ob¾úbený štadión, ako som už spomínal, sú Pardubice, ďalej je to Praha, poslednou dobou sa mi darí aj vo Mšene. Ale určite najob¾úbenejšia je v Žarnovici. A ve¾mi dobre sa mi jazdí aj v Krosne.“
Richard: „Otázka o nejoblíbenější dráze už padla, ale chci se zeptat, jaká dráha Ti nesedí a kterou nemáš rád?“
Martin Vaculík: „Takže nesedí mi…záleží od toho ako je pripravená dráha. Môže by, že niekedy mi nesadnú Pardubice alebo Praha. Ale takou najneob¾úbenejšou dráhou v Čechách sú Chabařovice. V Po¾sku sa mi nepáčilo v Gorzowe. Tento rok bol ve¾mi zlý aj Divišov.“
Empi: „Ahoj Mato. Ja by som mal par otazociek. Ako sa pripravujes na sezonu? Nesvrbia ta uz dlane? Kedy planujes zacat jazdit tento rok? Netaha ta také nieco ako australia, novy zeland?(priklad F. Siteru). Pripravujes nejake zmeny ohladom motoriek? Drzim ti palce.“
Martin Vaculík: „Čauko! Mávam tréningy trikrát do týždňa s futbalistami. A dvakrát do týždňa tréningy s činkami. Občas si ešte chodím zalyžova. V tom vlastne spočíva moja 
zimná príprava. Dlane ma svrbia ve¾mi. Jazdil by som stále, hrozne ma to ahá. Škoda počasia. Jazdi by som chcel zača okolo polovice marca. Je tam to Chorvátsko, kde by som sa chcel dosta a potom koncom marca sú tie Pardubice. Austrália a Nový Zéland, to je môj ve¾ký sen. Chcel by som tam ís. Už len tým, že by sa mi vyplnila zimná prestávka, mohol by som nabra nové skúsenosti a zdokonali sa v jazyku. Oh¾adom motoriek, budem ma dva GM a tri Jawy. Zmenil som kombinézy a dečky na motorkách.“
Michal Jirka: „Ahoj, jak se těšíš na další sezonu a co děláš teď, když se nejezdí, máš nějakou zvláštní přípravu a kdy plánuješ první trénink na motorce? Děkuji za odpovědi a přeju Ti hodně úspěchů.“
Martin Vaculík: „Na novú sezónu sa vééé¾mi teším. Ako som sa už zmieňoval, hrávam ten futbal, činky, či lyžovanie. Plánujem ten prvý tréning v Žarnovici a Chorvátsku. Ďakujem.“
Martin Vaculík ďakuje:
„Najprv by som chcel ve¾mi poďakova mojim rodičom, ktorí robia pre mňa všetko čo sa dá. Ďakujem aj mojim sponzorom, ktorí ma podporujú v športovej činnosti: TKC montované domy Žarnovica, DARO Milan Vidiečan Kamiónová doprava, KOHÚT a Spol s.r.o., CASTROL SLOVENSKO s.r.o, SMF, Mesto Žarnovica, DOZAM Anton Mladoň Kamiónová doprava, REKOSTAV Ing. Milan Maslen, Duo-Ados, PARKETT PLUSS, METAL CRAFT, ILLICHMANN s.r.o.“
Foto: Pavel Fišer (digitální aparát Canon D Mark II) a archív Martina Vaculíka
